Jediné, čo chcete je pomáhať a stáť pri nich. A šíriť informáciu do celého sveta... že patria medzi nás, že s nimi máme rátať a že nás potrebujú.
Robko a Viking
Otvorila mi drobná pekná žena. Za ňou vykúkala Emka – zo spisu som poznala meno. Zo spisu som ale nevedela, že keď sa zjaví otec, vyschne mi v hrdle. Páááni, chlap ako hora. Tak akosi si predstavujem Vikinga. Kučeravý, zarastený, ruky ako moje stehná...uff.
Robko sa nenápadne prikradol zozadu. Vysoký hanblivý 14- ročný chalan. Dnes Vám nebudem opisovať, čím tento chlapec pri liečbe leukémie prešiel, pretože by ste mnohí asi nedočítali. Dôležité je, že Robko je tu. Je skoro štvrtý rok po liečbe a chodí pomaly zase medzi spolužiakov. V čase silného ochorenia sa musel zmieriť s tým, že stratil priateľov. Najprv preto, že bol v nemocnici a nemal síl ani žiť, potom preto, že nemal žiadnu imunitu a nakoniec preto, že sa ho ľudia stránili:-(
Rozhovor pri čaji. O všetkom. Aj o tom, čo prežívajú matky. Hrôzu. To asi viete. Ale okrem iného aj toto: "Vždy tŕpnem, či ma s ním príjmu do nemocnice. Keď nie, cestujem každý deň ráno o 4 50 vlakom hodinu, aby som hneď od rána mohla byť pri ňom. Potom idem na posledný vlak o 22 20. O polnoci zaľahnem a o 4 20 zase na stanicu. Tak to bolo neraz aj mesiac. Vlak bol lacnejší ako akákoľvek ubytovňa. Alebo spím v aute na parkovisku. /Táto malá žienka?!/ Možno sa Vám to bude zdať absurdné, ale každá koruna, každý cent, ktorý ušetríte, môže byť investovaná zas inam: do liekov, do potravín. Alebo proste na viac nemáte a robíte aspoň to, čo sa dá.“ To, že malú Emku vtedy vídala len spiacu v postieľke asi vysvetľovať nemusím. Že spávala maximálne 4 hodiny tiež. Ak dokázala zaspať.
Dnes mi Emka s úsmevom hovorí, aká je šťastná, že sú spolu a že už neplače, keď mamka niekam odbehne.
Dnes mi Robko hovorí, že začal chodiť na počítačový a že dúfa, že v zime nedostane chrípku, lebo to by mu mohlo ublížiť.
Dnes sa mamka usmieva, lebo verí, že už budú žiť normálny život.
A Viking? Videli ste niekedy chlapa ako horu, ktorý má v očiach slzy? Kedysi šoféroval kamión. Dnes len mestský autobus, aby bol rodine na blízku.
Verím, že Vikingove slzy budú raz slzy šťastia, lebo Robko sa chorobe vzďaľuje viac a viac. A verím, že raz aj z neho bude „Viking“. Stojíme pri nich.