O mojom detstve. (pre premiéra)

Autor: Ľudmila Kolesárová | 9.1.2014 o 8:34 | (upravené 9.1.2014 o 9:04) Karma článku: 18,57 | Prečítané:  132020x

Poviem vám, aké som mala detstvo ja. Hlavne vám poviem o tom kresťanskom. Lebo veď to vás iste zaujíma. Moja mama občas plakávala. Bola učiteľka. A tých eštebáci sledovali obzvlášť. Eštebáci to sú udavači a špicli z tej strany, do ktorej ste vstúpili, keď som ja mala dvanásť.

Ale vrátim sa o pár rokov späť v mojom detstve.  Keď som mala päť rokov, napísala moja mamka básničku. Možno to bude patetické, ale je to len smútok obyčajnej ženy, ktorej šliapú po slobode. Nejde o vieru, ide o slobodu. O strach. Vo všetkom, čo tu teraz napíšem ide o slobodu a o strach. O prácu, o deti, o budúcnosť. Strach.

Nosím ten 33-ročný papierik pri sebe, tu je (skratené):

basnicka.jpg

 

Keď som mala osem rokov, počula som z izby našich: „Bratríčku neplakej, to nejsou bubáci..."   Keď som vošla do izby, kopli kotučák pod posteľ a prosili ma, nech nikomu o tej pesničke nepoviem. Skrývali sa aj knihy a platne.

Keď som mala deväť rokov, bola som na prvé sv. prijímanie 200km od domu, skrývala som sa na fare. Neuveríte, práve tento víkend som sa bola po rokoch na tú faru a na ten kostol pozrieť. Taká babka ma pustila dnu. A ja som sa jej tam rozplakala.

P1050835.JPG

Keď som mala desať rokov, vydávala som tajne časopis Rychlé Šípy dva, lebo tie orginálne boli zakázané. Vyhrážali sa mi dvojkou z chovania.

No a keď som mala dvanásť, to vtedy keď ste vstúpil do KSS, vypisovali sme v škole taký dotazník. Chodíš do kostola? A) nie B) áno z rozhodnutia rodičov C) áno z rozhodnutia iného. Napíš meno:_____ D) sám z vlastného presvedčenia. Napriek varovaniu našich som rebelantsky zaškrtla D.  Učiteľka, vášnivá komunistka, ma chytila za plece a stlačila tak, že som mala ešte týždeň modrinu. Mamu mali vyraziť. Roztrasená bola riešiť, aby sa moja rebélia neprevalila. Akosi sa to podarilo.

Keď som mala štrnásť, išla som na gympel. Ale nie na ten v našom meste, lebo tam bola eštebácka úderka príliš aktívna. Dochádzala som každé ráno a vstávala o piatej.

A tesne potom prišiel 17. november- ten na ktorý si nepamätáte. A ja som ho sledovala možno ako decko, možno ako predčasne dospelý, ktorý už nebude musieť neustále klamať, skrývať sa a pustí si Kryla na plné pecky. Zápis z denníka (mala som 14 rokov, tak sa z toho komanda moc nesmejte a sústreďte sa napríklad na poslednú vetu )

novemb.jpg

Toľko o mojom detsve. Aké bolo? Z tohto pohľadu boľavé. Ale krásne. Lebo som mala fantastickú rodinu. Doma potichu a potajme v nás zachovali všetky hodnoty, po ktorých iní šliapali.

Viete, keď natočí komunista video o svojich kresťanských koreňoch, je to rovnako zvrátené, ako keď ide človek zodpovedný za sociálne dno mnohých rodín plniť sny do Modrého z neba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?