Keď umrie mladý človek

Autor: Ľudmila Kolesárová | 7.6.2014 o 20:18 | (upravené 8.6.2014 o 9:22) Karma článku: 12,80 | Prečítané:  34256x

Pamätáte, keď sme mali osemnásť. Ja som nastúpila na výšku a následne zažila svojich najkrajších päť rokov života. Oni už nezažijú nič. A ich rodiny len zúfalú bolesť. A včera pri správach som sa rozhodla, že vám to poviem.

Hej no, včera, v posteli s angínou a s počítačom na kolenách, pozerajúc tie nešťastné správy o D1 som riešila, ako pomôcť rodine jedného tínedžera. Viete si predstaviť, že váš syn alebo dcéra je na tom veľmi zle a vy, celá rodina, nemôžete byť pri ňom?  Veď sú tu ešte dvaja súrodenci, jeden rodič už roky kvôli liečbe nepracuje. A ktomu ste z Vranova a mladý pacient je v Bratislave? Má už len pár dní, týždňov. Ale ako byť s ním? Bráškovia pokope, mamka, tato...Vtedy sú potrebné peniaze. Peniaze, peníze, prachy...pre ten okamih nić viac.

Veru, aj ja vidím mladých  ľudí umierať.  Bojím sa vám o tom hovoriť. Lebo by som vám mohla nahnať strach. Smrť nemá nikto rád. Alebo by to mohlo pôsobiť ako citové vydieranie. A to nemám rada zase ja. Preto sa snažíme hovoriť k vám pozitívne

Ale občas niekto, kto počúva hip hop, alebo hrá basket za dorast,  umrie. Ide mi srdce odtrhnúť: Tomáš, Filip, Silvia, Marek, Mirka, Julka... Ale je niečo veľmi dôležité, čo by ste mali vedieť.  Žili do poslednej chvíle. Lebo vedeli, že príde koniec. A vtedy im musíme pomôcť.  Predstavte si, že viete, že máte pred sebou len mesiac. No nechceli by ste konečne vidieť more? Alebo si zajazdiť na koni? Alebo aspoň byť s rodinou? Alebo aspoň ísť na pizzu? Pre väčšinu rodín by bolo aj to posledné po dvoch rokoch liečby nemožné...siahajú na finančné dno.

Keby ste poznali Julku. Už nič nepomáhalo. Ale ona išla nadoraz. Vybavila si špeciálny termín na prijímačky na medicínu. Prijali ju a tak nastúpila na internát. Kým nie je koniec, koniec nie je. Rodičia tŕpli, ale ona chcela žiť. Kufor na kolečkách ledva ťahala. V októbri sa ubytovala na intráku, koncom novembra sme sa s ňou rozlúčili. Ako by rodina mohla toto zvládnuť po dvoch rokoch liečby a obrovských nákladov bez peňazí? Ako by Julka mohla prežiť ten krásny život, hoc veľmi krátky, bez peňazí? 

A Tomáš? Už len na vozíku, ale veľký gurmán. Našiel si radosť, ktorá mu pomáhala vychutnávať si život do poslednej chvíle: obed v reštaurácii a doma varenie špecialít. Ako by to rodina zvládla, keď sa skoro vôbec nedalo chodiť do práce a zarábať. Ako by žil bez radosti?

Keď moju dcéru očkujú, kúpim jej nejakú drobnosť. Aby zabudla na trápenie a tešila sa z maličkostí. Rodina, kde je trápenie už roky, potrebuje pomoc. A peniaze. Aby niekto, kto možno bude žiť krátko, mohol žiť na maximum.

Nie je väčšej tragédie, ako keď umrie mladý človek. Ale prosím, ak má umrieť, tak nech predtým môže do poslednej chvíle naplno žiť. Život krátky, ale krásny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?